Pantha Rhei- Všetko plynie alebo Dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš, vyslovil Platón v starovekom Grécku. Doslova to však neplatí, pretože keby ľudia nevstúpili dvakrát do toho istého kníhkupectva, nebolo by podľa môjho názoru najznámejšie na Slovensku. Pantha Rhei bolo najskôr kníhkupectvo, neskôr sa rozrástlo aj o menšiu kaviareň, ktorá dotvára ideálnu predstavu pri čítaní knižky s kávičkou. Horšie je, že v našich bratislavských obchodných centrách takmer nikdy nie je voľné jediné miesto, keď sa tam vyberiem po uhorskom roku. Neostáva mi nič iné, len sa potĺkať pomedzi regále s knižkami, ktoré si radšej požičiavam od kamarátok či knižnice a študujem nehorázne vysoké ceny za niečo tak malé ako obyčajný diár. Moja spoločníčka si zmyslela, že sa chce zdokonaľovať vo svojej vášni z detstva- origami a išli sme hľadať výrobu papierových kvetov. Kútikom oka som sledovala, či sa neuvoľní nejaký stôl.
Pri pohľade na dvadsať kníh o upírskych ságach, Evitovkách, starého dobrého povinného čítania typu Hemingway, Dánovské záhady nadobúdam pocit, že môj sen stať sa spisovateľkou čelí konkurencii a budem musieť vymyslieť taký štýl, zápletku či žáner, ktorý ešte nikto nevymyslel. Moje šance odhadujem na desať ku päťtisíc a pousmejem sa. Možno sa mi to podarí, ako sa mi podarilo vyhrať ako malej postavičky zo súťaže s čokoládou Orion, moja doposiaľ jediná výhra. Tombolu (ošúchaný prívesok z druhej ruky), ktorú na detskom tábore muselo vyhrať každé dieťa, aby sa nerozplakalo, nerátam.
Kamarátka si prezerala knihu s kvetinami, keď som ju potiahla za rukáv, že sa uvoľnil stôl. Sadli sme si na pohodlný gauč. Zhovárali sme sa a objednali si pitie. No o pár minút neskôr sa vedľa nás postavil párik s kočíkom a žena nenápadne po nás zazerala, kedy mienime odísť. Moja mierna flegmatická stránka mi dovoľovala pokračovať vo vychutnávaní si príjemnej atmosféry s džúsom v ruke.
Keď sme si vypýtali účet, obe sme sa zamračili na kúsok papierika. Mali sme síce naúčtované správne pitie, avšak ceny nesedeli. Rýchlo sme hľadali v nápojovom lístku to, čo sme si objednali. Kamarátka mávla rukou, že jej cena je len pár centov, no mne to nedalo. Išla som sa spýtať čašníka a vysvetlil mi rozdiel ceny medzi čerstvou šťavou a džúsom (obe chutili rovnako). Jeho kolegyňa na mňa upierala pohľad šialeného tigra. Nezdalo sa mi fér, že zato, že sme ,,mladé", si myslia, že nás môžu ľahko obabrať a správajú sa k nám ako ku škôlkarom (sťažuje sa na to veľa mladých, ale o tom inokedy). Vymohla som si pred ním cenu, ktorú som platila v každom kníhkupectve za to isté pitie.
Týmto sa môj pobyt v Pantha Rhei... nekončí, iba budem dúfať, že časom budú ústretovejší čašníci. Nebojte sa ozvať, ak sa vám niečo nepozdáva :).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára