Po stopách Hnedoslovákov

Hnedoslováci sú ľudia, o ktorých sa v našich končinách vedú búrlivé diskusie a sú za posledné obdobie témou číslo jeden. Nech je už tvoj názor na nich akýkoľvek, nikto ti ho vyvrátiť nemôže. Dnes však nebudem rozoberať, či sú to prefíkaní občania Slovenskej republiky alebo že sa neprávom celé etnikum hádže do jedného mechu. Dnes vám priblížim ich kultúru, aby ste ich videli z inej perspektívy.

Pôvod a delenie

Rómovia pochádzajú z Indie, čo dokazuje tmavšia farba pokožky. I keď je objasnený ich pôvod, dôvody, prečo opustili svoju domovinu a začali s kočovným spôsobom života, sú dodnes podložené len hypotetickými domnienkami. Odchod Rómov z Indie sa datuje od 9-10. storočia. 

Transformáciou zadnopodnebnej hlásky d, ktorá nemá v európskych jazykoch obdobu, vysvetľuje lingvistika pôvod ich vlastného pomenovania od indického Dómovia cez Lómovia v oblasti Prednej Ázie na európske Rómovia.    

V súvislosti s menami možno uviesť, že samotní Rómovia sa označujú rôzne. Na Slovensku sú Rómovia zastúpení v najväčšej miere rumungrami, tj. usadlými Rómami najmenej tristo rokov. Rómovia, ktorí na naše územie prišli v 19. storočí z rumunského Valašska a až do roku 1959 kočovali, sa sami nazývajú Vlachi, Vlachika Roma, čiže olašskí Rómovia. Kočovní Rómovia sa špecializovali na niektoré profesie, podľa ktorých dostali bližšie označenie - Lovári (priekupníci s koňmi), Kalderaši (kotlári), Ričkari, Ursari (predvádzači cvičených medveďov, medvediari). Jednotlivé príbuzenské skupiny olašských Rómov na južnom Slovensku (napríklad Bougešti) používajú na ďalšie rozlíšenie vlastné pomenovania (Kurkešti, Bogránešti, Mačkešti, Čurešti a iné).    

Róm či Cigán?

Oslovuje ich každý po svojom, avšak podľa Hnedoslovákov formálnejší a žiadanejší  je prvý termín. Časť Rómov, ktorí sa stotožnili s pomenovaním Cigán, sa nazdáva, že ide o prekladovú formu ich mena alebo ide o asimilovaných Rómov, prevažne z hudobníckych rodín,  žijúcich na južnom Slovensku. Dištancujú sa od nelichotivého slovenského názoru majority na ich celé etnikum. Medzinárodné spoločenstvo tohto etnika sa ohradzuje voči všeobecne rozšírenému nepriaznivému označeniu Cigán, ktoré najmä v slovanských jazykoch nadobudlo negatívny charakter (cigáň, klamár, zlodej). V medzinárodnej Rómskej Únii, založenej v roku 1971, došlo k dohode o spoločnom používaní Rómovia, ktoré začína byť akceptované vo viacerých krajinách Európy. V roku 1990 Ústav Ľ. Štúra zaujal stanovisko k pomenovaniu Róm, ktorým sa označujú i v oficiálnych vládnych a rezortných materiáloch či tlači.

Duchovná kultúra

Nad uchovávaním zvykov, ktoré sa dedili z pokolenia na pokolenie, bdeli ženy, najmä však vážená staršia matka, ktorá rozumela liečeniu, vešteniu i čarovaniu- nazývali ju phuri daj (stará matka). 

V minulosti Rómovia nedbali príliš na sobáše. Mladému páru sa usporiadali pytačky, na ktorých im do spojených dlaní previazanými šatkou vážený muž z osady- čhibalo alebo krstný otec nalial víno. Keď vypil ženích z nevestiných dlaní víno a ona z jeho, boli považovaní za mladomanželov. Veľkú svadbu usporiadali vtedy, keď si našetrili viac peňazí a mali už 1 alebo 2 deti. U Olašškých Rómov sa mladucha kupuje.

Ak niekto v osade zomrel, zavládol veľký smútok. V dome zomrelého zakryli alebo zvesili zrkadlo. Do truhly dali mŕtvemu najkrajšie šaty a pochovali ho s obľúbenými vecami. Od chvíle úmrtia až do pohrebu boli Rómovia pri ňom- cez deň sa modlili pri truhle ženy, v noci ich vystriedali muži. Rómovia sa báli mŕtvych, verili, že mŕtva duša sa môže vrátiť a oznámi to v sne, buchnutím dverí alebo inými viditeľnými znameniami.
Väčšina Rómov na Slovensku sa hlási k rímsko-katolickému vierovyznaniu. Náboženské obrady však navštevujú zriedka, pretože najmä v izolovaných rómskych osadách je sociálna dištancia zo strany domácich tak veľká, že sa neodvažujú navštevovať bohoslužby v kostole, alebo im v tom priamo zabraňujú miestni. V niektorých lokalitách východného Slovenska nesmú napríklad sedieť medzi ,,bielymi", alebo je usporiadaná špeciálna ,nedeľná omša pre Rómov" v sobotu.

Miestom každoročného stretnutia duchovnej kultúry sa pre všetkých Rómov stalo francúzske mesto Les Saintes Maries de la Mer, kam si prichádzajú už od polovice 19. storočia uctiť svoju patrónku-sv. Sáru.

Hnedoslováci za sporákom

Rómska kuchyňa vychádza so skromných a chudobných pomerov. Dnes platí zásada, že každá rómska matka sa snaží návšteve ponúknuť nespočetné množstvo jedla. Pravdepodobne tak nevedomky zaháňajú strach z hladu, ktorého si Rómovia v minulosti užili viac než dosť.
Príprava jedál je nenáročná. Jedlá sú pripravované prevažne z múky, strukovín, mliečnych produktov a údenín. Rómovia nikdy nejedia psy, mačky a kone. Vo svojom náboženstve znamená pre nich kôň súčasť rómskej duše- je to symbol, ktorý predstavuje voľnosť, silu, priateľstvo a pracovnú silu, ktorá zaisťuje obživu.

Ako majú Slováci svoje bryndzové halušky, Rómovia majú svoju goju, ktorej základnou surovinou sú bravčové črevá. Medzi ďalšie populárne jedlá patrí marikľa (placka), pašvare (údené rebrá), kľončka (údené koleno), džatky či kuracie soté známejšie ako cigánska, na ktorej si pochutnávame na vianočných trhoch.   

Rómske remeslá

Starousadlí Rómovia sa venovali tradičným remeslám (kováčstvu, uhliarstvu, košíkarstvu, korytárstvu...) a hudobníctvu. Kováčstvo si priniesli pravdepodobne už z Indie. Ženy tkali úzke, tzv. cigánske tkanice. Rómska hudba na strednom a východnom Slovensku sa stala nositeľkou slovenského hudobného folklóru. Na šľachtických sídlach a v mestách bolo hudobníctvo hlavným zdrojom obživy, na vidieku pomenej. Olaššskí Rómovia sa zaoberali najmä obchodovaním s koňmi a podomovým predajom.

Rómovia a dobrovoľníctvo

Ak máš voľno a chceš podať pomocnú ruku, rôzne komunitné centrá, ktoré majú na starosť rómske deti či združenia, ocenia tvoju pomoc. 

Nedávno sa konal medzinárodný festival Cigánsky bašavel, pri ktorom bolo nedostatok dobrovoľníkov. Prečo sa do podobných projektov nezapojiť? Ak by si rád pomohol a je tam stále to ,,ale sú to Rómovia...", predsudky odlož bokom. Ak si ovplyvnený názormi väčšiny na Rómov, zapoj sa z prostého dôvodu- pomôž deťom prejaviť ich tanečný či spevácky talent. Deti sú naša budúcnosť a mnohé na zlú povesť svojich rodičov neprávom doplácajú. Dá sa pomôcť i finančne, kedy sa mesačne posiela určitá čiastka peňazí, ktorá podporuje študujúce rómske dieťa. Pomôcť môžeš i tak, že staré hračky či oblečenie daruješ rómskej organizácii.
Ak by si si chcel prečítať viac o možnosti pomáhať rómskym deťom, klikni na link nižšie.
/http://www.divemaky.sk/                                                      

Ako rozoznať kreditku od debetky

Častokrát dochádza k zamieňaniu kreditnej a debetnej karty. Aj tebe sa mýlia tieto dva pojmy? Pomocou jednej platíme vlastnými peniazmi, kým pri druhej čerpáme úver. O tom, ako ich jednoducho rozlíšiť, si prečítaj v nasledujúcom článku.

Debetná platobná karta

Pri používaní debetnej karty používaš vlastné peniaze, ktoré máš uložené na účte. Keď nemáš peniaze na účte, nemáš ani ako zaplatiť za služby alebo tovary. Debetné karty sú použiteľné na všetky bežné platby. Banka ti k účtu môže ponúknuť povolené prečerpanie, tzv. kontokorent, čo znamená, že môžeš ísť do mínusu.

Kreditná platobná karta

Slovo „credit“ znamená úver, pôžička. Z toho vyplýva, že kreditná karta je vlastne úverová karta. Zakaždým keď použiješ kreditnú kartu, platíš požičanými peniazmi z banky. Naozaj zakaždým, peniaze od banky si požičiavaš aj vtedy, keď na účte máš tie vlastné. Peniaze na tvojom účte sú nedotknuté. Výhodou kreditných kariet je tzv. bezúročné obdobie, ktoré je väčšinou 30 až 50 dní (závisí od banky v ktorej máš vedený účet). Ak do stanoveného časového limitu požičané peniaze vrátiš, nebudeš banke platiť žiadne úroky. Splácať je možné aj po častiach, v takomto prípade však treba počítať s poplatkami z úrokov. Kreditná karta sa bežne ku študentským účtom neposkytuje.

Pre zhrnutie: Tabuľka

Debetná karta	Kreditná karta
Vydávaná k bežnému účtu	Bez nutnosti založenia bežného účtu, pre kreditnú kartu sa otvára úverový účet
Využívanie vlastných  prostriedkov do výšky disponibilného zostatku	Čerpanie prostriedkov do výšky úverového rámca – požičané peniaze od banky
Výhodná pre platby a výbery hotovosti z bankomatov	Určená primárne na platby, výber z bankomatu sa správa ako spotrebný úver, ktorý je okamžite k dispozícii
Nie vždy je možné ňou platiť na internete	Možnosť platiť ňou na internete je vždy

Ideálny manžel? Paul Brockmann

Prototyp ideálneho slovenského manžela znie- aby sa vedel postarať o deti, pomohol mi v domácnosti, zarábal na chlieb a ľúbil ma. Čo ak si nastavíme, slečny, latku vyššie? Ktorá z nás by pohrdla krásnymi šatami a to každý deň? Pani Brockmannová z Nemecka má takýto klenot doma, manžela, ktorý jej za 56 rokov nakúpil 55 tisíc šiat.

Toľko šiat...kam ich tá žena uskladňuje, ako to, že tie šaty jej kupuje manžel a nebehá sama s kreditkou po luxusných butikoch? Paulov dobrý úmysel potešiť manželku, ktorý sa začal ešte pred zasnúbením kúpou desiatich šiat, by sme pokojne mohli nazvať mániou. Krátko po svadbe sa pár presťahoval do Ameriky, kde sa Paulovi začalo viac dariť a tak mohol investovať i do šiat. 

Jeho vášeň k nakupovaniu pre manželku šokovala aj ich dcéru. U dcéry sa nepoprel zdravý sedliacky rozum, keď otcovi navrhla, aby zorganizovali výpredaj všetkých šiat. To, že ešte nespočetne šiat ostalo i po zametaní dlážky tretieho výpredaja, sa dá vyriešiť. Medzi šatami sa určite nájdu i univerzálne kúsky (šaty, ktoré nevyjdú nikdy z módy) a môžu ich dediť ďalšie tri generácie. Druhou, možno lepšou alternatívou, by bol free bazár, čo znamená zadarmo. Ani by sa nenazdali a po šatách by sa len tak zaprášilo. Nevýhodou však je, že by z toho nemali finančný zisk, ba možno mali, televízny štáb by ich pozval na obrazovky, začo by dostali zaplatené.

U Paula prevládal názor, že nakupovanie je vášeň. Za toľké peniaze, ktoré minul, by ho zrejme nik nepochválil a rodina mala s vyhľadaním odborníka k takémuto druhu mánii zasahovať skôr. Alebo by ste si nechali dámy, ruky založené v lone? Paul by vám spokojne nakupoval a vám by sa nikdy nestal módny prešľap, že na jednu párty by ste prišli dvakrát v rovnakých šatách :-).

Septembrové recenzie

Ironický Matkin, pokračovanie slávnej rozprávky či starnutie Benjamina naruby

1. Kniha: Matkin- Nie na ústa

Ironický, ba až odmeraný človek, ktorý rozpráva svoj príbeh. Zaujímavý je jeho zdroj obživy, nepracuje ani ako necitlivý zubár či právnik, ktorý ide cez mŕtvoly. Väčšinu dňa presedí za počítačom a peniaze sa mu len tak hrnú. Čo robí, nabúrava sa do kont bánk, či má prácu z domu? Píše ľuďom statusy, predslovy, prípadne vám zbalí dievča cez monitor na počkanie. Kontakt naňho priamo v knihe.

2. Film: Janko a Marienka- Lovci čarodejníc

...po hodení zlej bosorky do pece sa Janko a Marienka rozbehli preč z medovníkovej chalúpky a nakoniec sa dostali šťastne domov. Nie je to tak. Janko a Marienka sa po zbavení ich prvej čarodejnice rozhodli ľuďom pomáhať v boji proti nim a stali sa z nich celebrity. Po niekoľkých rokoch sú povolaní starostom do mesta Augsburg, aby pomohli otcom a matkám vypátrať ich deti, ktorých záhadne mizne čoraz viac...

3. Film: Podivuhodný prípad Benjamina Buttona

Svoj život žije proti smeru hodinových ručičiek. Narodil sa ako dieťa, ktoré bolo odvrhnuté pre jeho vráskavú tvár a položené pred náhodné dvere. Ujala sa ho Černoška, ktorá vlastné dieťa v tej dobe mať nemohla. Pozorujeme Benjaminov neobyčajný život, kedy sa z prihrbeného dieťaťa, ktoré sa ledva udrží na nohách, stáva pohľadný mladý muž, ktorého priateľka začína kvôli starnutiu nosiť silnejšie dioptrie, pokým Benjamin je každým dňom mladší a mladší...

Stretnutie Čecha a Poľky= lovestory?

Na svete je toľko internacionálnych priateľstiev, partnerstiev či sietí rodinných príslušníkov, že nad ich komplikovanosťou a pestrosťou by nám akiste padla sánka. Dnes však nepôjdem s písaním ku desaťčlennej africkej rodine či vzťahu na diaľku tisíc míľ. Zameriam sa na krátku návštevu dvadsaťjeden ročnej Poľky u našich susedov, ktorej príchod nevyvolal aplaus.  

Na fotke sa javí ako sympatická slečna, ktorá má rovnaké záujmy ako jej  rovesníci. Teda, rovnaké záľuby to môžu byť, ibaže sa odlišuje od ostatných svojim snom. Chce mať sexuálny styk so 100 000 mužmi, z toho si už môže odpočítať v zápisníku mínus šesťsto. Čo poviete, šikovná, všakže? Vymyká sa priemeru, v ktorom spadá na jednu ženu približne jedenásť sexuálnych partnerov za život. Ibaže Ania je ambiciózna mladá žena, karieristka v sexe, ktorá sa ženie vpred za svojím snom, ako sa ty ženieš napríklad za víziou byť úspešný. Naposledy si zobrala na mušku Prahu.

Pre dámy popudivé, pre mužov... výsmech či zábavne strávený večer? Vzhľadom na to, že stretnutia s poľskou celebritou sa zúčastnili dvaja muži, z toho jednému za posedenie zaplatili, aby mohli spomenúť novinári v článku aspoň dve prítomné osoby včetne Anie (jeden muž by vyzeral zúfalo, dvaja muži dodávajú na fotkách z večera pôsobivejšiu atmosféru), nedopadol najlepšie. Z veľkej párty bolo fiasko. Avšak každý si prišiel na svoje- čitatelia sa bavili, novinári dostali za reportáž pochvalu od šéfa, dvaja muži si užívali svojich päť minút slávy. I Ania si odpočítala z čísla so šiestimi nulami dvoch chlapov, i keď rátala minimálne s dvojnásobným počtom. 

Kufre balila zrejme nie najspokojnejšia ale žena s jej ambíciami sa zaiste tak ľahko nevzdá. Nám neostáva nič iné, len jej zaželať veľa šťastia pri návšteve inej metropoly a snáď jej srdce nepodľahlo-ako sa filozofuje vo výroku: ,,Ženy jsou všeho schopné. Jsou schopné se dokonce zamilovat do svých mužů. (Mór Jókai)" Čechovi, pretože jej posteľová povesť  by bola ohrozená :-).

Prvý týždeň: Dni lenivých krokov alebo ako sa vyhnúť jesennej depresii

A máme to tu. September prišiel rýchlo, nečakane, nechcene. Najmä tí naši najmladší si sťažujú na vrúcnu náruč školy, ktorá ich druhého septembra vítala. Pracovná sila našej republiky pracovala i počas letných prázdnin, za čo si zaslúžia pochvalu. Určite by mali radšej i oni voľno, no pri myslení na ich finančnú stránku sa pousmejú a mávnu rukou, že veru oni majú školské časy už za sebou. Nemá to nevýhodu len v tom, že nemáte voľno počas júla a augusta, ale i v tom, že v autobuse budete mať menšiu šancu si uchytiť útulné miestečko na sedenie, pretože počet spolucestujúcich sa zvýši-začnú  cestovať i školáci. 

Jeseň so sebou prináša okrem začínajúcej školskej dochádzky, farebných listov a veľa štátnych sviatkov (ktoré značia: hurá, môžem si ráno dlhšie pospať!), i akúsi horšiu náladu.

Nemusíš si myslieť, že si divný, ak si akýsi malátnejší, smutnejší či sa musíš do všetkého tlačiť. Jedná sa o jesennú depresiu, ktorej sa nevyhne veľa ľudí. Telo sa vyrovnáva s prichádzajúcim horším a sychravejším obdobím po svojom, navyše sa musí nastaviť i na zimný čas z letného.

A ako depresiu poraziť?

Ber motyku s vedrom a hor sa vykopávať zemiaky na záhradu :-). Nie, nežartujem. Na depresiu pomáha dostatočný pohyb, čiže sa venuj svojim hobby, športovaniu. 

Nos pastelové farby- naozaj to má účinok. Pri pohľade do zrkadla na seba v oranžovom svetri sa usmej a hlavne sa neuchýľ ku tomu, že budeš myslieť na smutné veci. Takže Titanic, časopisy s nešťastnými životnými osudmi a melancholické udalosti z tvojho života vypusti :-). 

Pomáha takisto akčnosť- naplánuj si aktivity na celý deň, aby si neustále niečo robil a zamestnával svoju myseľ. 

Jesenná depresia prichádza priemerne v októbri, je dobré byť na ňu pripravený. 

P.S: Oranžová farba vyžaruje pozitívne naladanie, uvidíš tie úsmevy a pohodu, ktorú budú mať s tebou ostatní. Podobné platí aj pre iné odtiene dúhy :-)

Otvororenie jedného blogu v roku 2013/2014

Dovoľte mi privítať Vás na otvorení tohto blogu a zároveň Vám zablahoželať, pretože ste prvým čitateľom. 

Keďže neťahám na päťdesiaty rok, môžeme si tykať? :-) Cítim sa zvláštne, ak by som mala svojim čitateľom písať články a vykať im, keď viem, že nie sme v žiadnom formálnom zväzku.

Asi si kladiete otázku, kto som, prečo vznikol tento blog, o čom bude.

Vznikol zo zámeru uverejňovať moje výtvory, čo som napísala svojimi prstami s nemodernou krátkou prírodnou manikúrou alebo ešte len vznikajú v mojej hlave. Píšem prevažne úvahy na nejaké témy, ktoré ma zaujali, napríklad naposledy som stvorila článok o tom, prečo začať cvičiť. Inšpirovali ma ku tomu blízki ľudia, ktorí radšej použijú výhovorku ako si išli zabehať. Ako tínedžerka som písala aj asi tridsať stranový príbeh o nešťastne zamilovanej dranejke Izolde, ktorá hľadala svojho Tristana (postava je z hry World of Warcraft, ak ju nepoznáte, ani si ju radšej negooglite, je to veľká závislosť :-) ).  

Blog by mal byť zameraný všeobecne- praktické rady, recenzie (možno na filmy, čo TVmaniaci dúfam ocenia), takisto však články na problematické a vážne témy ako je napríklad novodobé otroctvo, moje názory a postrehy.

Veľmi som sa snažila blog na niečo zamerať-cestovanie, šport, jedlo, krása... avšak nenašla som tú oblasť, ktorá by u mňa prevažovala. Pretože som obyčajné dievča, ktorému prihorí na sporáku i granadír, je rado, ak sa dokáže samo učesaťa ostatní sa jej nezľaknú a najďalej cestovalo na rodinnú dovolenku do Turecka, kde jej čašník uveril, že má dvanásť rokov (vtedy mala reálne 18:-)

Ak Vás, pardon Teba, zaujal úvodný a nudný predslov a máš chuť si prečítať aj ďalšie-už k nejakej téme, článok, určite si klikni na blog aj zajtra !:-)