piatok 13. septembra 2013

Facebooková pomoc

O tom, aký nežiaduci vplyv má sociálna sieť Facebook na naše oči, osobný kontakt s priateľmi alebo vyjadrovanie, sa popísalo v rôznych článkoch kadečo. Facebook však napomohol a dal svojim používateľom z celého sveta možnosť spojiť sa, z čoho plynú unikátne životné príbehy. Pár z nich vám prinášam v tomto článku.

Vďaka Facebooku našla svojich rodičov

Istá žena z Utahu hľadala cez úrady svojich rodičov tri roky. Keď sa jej prípad ani po toľkých rokoch nepohol vpred, rozhodla sa využiť modernejšiu metódu pátrania ako úrady. Na Facebooku zverejnila svoju fotografiu, na ktorej držala tabuľu s jedinými informáciami, ktoré mala. Fotografia mala 12 000 lajkov, bola 135-tisíc krát zdieľaná, čo výrazne napomohlo pátraniu. Fotka so žiadosťou sa dostala i k jej biologickej matke a ešte v ten večer dostala žena fotografiu seba ako bábätka.


Nevedel, že má dcéru


Poriadny šok musel zažiť 43-ročný Kevin Roberts z Veľkej Británie, keď si ho pridala do priateľov neznáma tínedžerka s krátkou správnou, že dúfa, že je jej otec. Mladá Jess našla otca na internete po deväť ročnom hľadaní. Kevin si pri pohľade na jej profilovú fotografiu, ktorá mu pripomínala seba samého, spomenul na jej matku, s ktorou mal krátky flirt ešte v roku 1995. Kevin pre noviny povedal, že je to úžasné a teší sa, že má dcéru. 





Láska ako z románu


V jeden večer sa Kelly Katrin Hildebrandt nudila a napadlo ju vložiť svoje priezvisko do vyhľadávača na Facebooku, aby zistila, či tam nemá nejakého menovca. Zobrazilo jej len jeden profil- Kelly Hildebrandt z Texasu. Dievča mu poslala správu, že sa jej podoba ich mien zdá zaujímavá. Nasledovalo niekoľkomesačné vymieňanie e-mailov a noci dlhých telefonátov. Neskôr Kelly navštívil svoju menovkyňu na Floride a zamiloval sa do nej. Niekoľko mesiacov po tom, ako Kelly odoslala prvý e-mail, našla na pláži diamantový prsteň a domnieva sa, že je to zásluha Boha. Dnes už snúbenci plánujú žiť spolu na juhu Floridy.



Cez internet našla muža, ktorý ju ako malú znásilnil

Pre Melinu Thomas, pochádzajúcu zo Swindonu vo Veľkej Británii, nebolo ľahké preniesť sa cez traumu z detstva. V osudný deň, vtedy 13-ročná Melina, išla za svojim priateľom. Keď prechádzala cez parkovisko, pristúpil k nej neznámy muž, zatiahol ju na schody a znásilnil. Angličanka odmietla znásilnenie ohlásiť polícii, hoci sa jej po čase narodilo dieťa a takmer tri desaťročia dusila traumu v sebe. 
Po dlhých rokoch chcela zistiť pravdu. Sadla za počítač a napísala status: „Zvolávam všetky ženy, ktoré znásilnil vysoký muž v 80. rokoch na území Swindonu". Ozvali sa jej dve cudzinky. Zistili, že pravdepodobne ide o toho istého muža a spoločnými silami vytvorili opis páchateľa, po ktorom sa rozbehlo pátranie. Jednalo sa o 53-ročného Orvilla Vaungha, ktorý dostal zaslúžený trest v podobe 17 rokov za mrežami.













štvrtok 12. septembra 2013

Vydáš sa a basta!

Poznáte tie reči o svadbe z úst nejakej staršej tety, či dokonca rodičov? Vety typu ,,si súca na vydaj", ,,chceli by sme sa dočkať už vnúčaťa", ,,kedy nám prídeš predstaviť nejakého kamaráta?" sú na dennom poriadku v mnohých domácnostiach.


Ak človek nadobudol určitý vek a má zázemie (mnohí ho nemajú, bývajú napríklad stále s rodičmi a i tak sa s touto otázkou stretávajú), je viac než pravdepodobné, že okolie sa nenápadne začína vypytovať i na ľúbostný život. Neodmysliteľnou tradíciou na slovenských dedinách je i podnes svadba, čiže tam sa s otázkami o svadbe mladí stretávajú častejšie. Dedina má akoby svoje nezávislé centrum, kde každý o každom vie a je zvedavejší ako vajce, ktoré išlo na vandrovku objavovať svet, čo je všeobecne rozšírený fakt. Takže ak ste z mesta, máte menšie nešťastie v nešťastnej otázke, ako tí, ktorí bývajú v domoch obklopení prírodou. A prečo nazývam túto otázku nešťastnou? Pre slobodných ľudí ide o otázku frustrujúcu.

Dnešní mladí slobodní ľudia majú iné predstavy o živote ako minulé generácie. V minulosti bolo alfou a omegou vstúpiť do partnerského zväzku a v čo najkratšom čase mať prvé dieťa. Touto, dnes už neprvoradou životnou hodnotou žijú i tí starší obyvatelia, najmä na spomínaných dedinách, z čoho logicky vyplýva, že takéto otázky nám budú kladené, hoci len od susedy odvedľa (nepodceňujem v tomto článku dediny, iba poukazujem na to, že tam slobodní ľudia musia čeliť takýmto otázkam viac). Stále sa však nájdu páry, pre ktoré je dôležité mať zväzok v mladom veku (napríklad kvôli bývaniu, dvom sa spolunažíva lepšie; chcú si založiť najprv rodinu; sú to dlhodobí partneri, i keď spadajú do kategórie mladí a svadbou si dokážu vzájomné city, rodinné tradície atď.).

Z roka na rok si manželský sľub vymení menej párov, pretože preferujú spolunažívanie bez svadby. Argumentujú tým, že na dokázanie lásky nepotrebujú papier a dá sa nažívať či mať rodinu i tak, ,,na voľno". Túto myšlienku zastávajú najmä mladšie ročníky. Hoci je pre nich dôležité zakladanie rodiny, chcú si najprv vytvoriť vhodné podmienky a až tak začínajú pomýšľať na ďalší krok. Niektorým tento krok trvá i do tridsiatky, čo nevedia prekusnúť rodičia. Začína ich strašiť predstava, že nebudú môcť kočíkovať roztomilé vnúča a preto sa začínajú vypytovať. Dnešní rodičia sú však chápavejší a na svoje deti v tomto smere netlačia toľko, ako sa tlačilo na vašich rodičov.

Muži sa ženia starší, u žien je to prísnejšie. Ak má žena tridsať, okolie sa nazdáva, že jej biologické hodiny tykajú ostošesť a musí sa rýchlo vydať, inak ich rod vymrie a predkovia sa budú v hrobe obracať.

Ak ste matkou/tou zvedavou tetou, ušetrite danú osobu týchto otázok. Pôsobí to nepríjemne, nenáražajte na svadbu a nechajte svoje dieťa, aby si zariadilo osobný život, ako uzná za vhodné.
Ak ste ,,obeťou" týchto otázok, pokúste sa vysvetliť jasne okoliu, čo od života v tomto smere očakávate a či vôbec pomýšľate na svadbu. Ak sa raz postavíte voči tejto otázke a preberiete to s rodinou, mali by vás podporiť a nepríjemné podpichovanie si odpustiť. 
Ak sa s rodinou bavíte a neustále do vás vyrývajú, usmejte sa a povedzte, že svadbu chcete mať na Hawaiských ostrovoch v päť hviezdičkovom hoteli a uskutoční sa len vtedy, keď vám ju preplatia :-) 




streda 11. septembra 2013

Liek na lásku

Ingrediencie: soľ, cukor, voda, obyčajný pohár

Postup: Vezmeme pohár a nalejeme doňho vodu. Vezmeme jednu polievkovú lyžicu soli a cukru a primiešame do pohára. Odporúča sa vypiť výslednú zmes čo najrýchlejšie.

Optimálne: Popíjajte zmes 2x za deň počas celého týždňa, pričom budete mať na očiach fotografiu vášho vyvoleného.

Čo poviete, vyskúšate tento recept? Ak máte akékoľvek problémy s nešťastnou láskou, či už rozchod, hádky vo vzťahu alebo neopätované city, popíjajte liek celý týždeň. Jazyk vám stŕpne už po prvom dni len pri pomyslení nato, že máte opäť tú tekutinu do seba vliať. Verte mi, také isté pocity som zažívala, keď som bola donútená absolvovať privítací ceremoniál ako dieťa v tábore a na počesť príchodu nových členov nám do ruky vtisli pohár so zelenou zmesou (to zelené bol bonus v podobe rias). Nielenže začnete tento odvar neznášať, ešte keď budete pri popíjaní hľadieť na fotku objektu celého problému, v povedomí sa vám prepojí nepríjemné popíjanie s tvárou toho človeka. A výsledok? Po uplynutí týždňa budete tak znechutený pri pohľade na soľ, cukor a vodu (aj človeka), že sa problémy s láskou stratia ako lusknutím prsta.

Ak nechcete vyskúšať prvý spôsob, určite neskúšajte radu číslo dva v znení- potrebujem svoj čas, aby som zabudol. I keď má na výslednom ,,uzdravení" z lásky do veľkej miery podiel staré známe heslo, čas je najlepší lekár, nie je to úplne pravda. Tým, že budeš doma, spomínať na staré časy ktoré sa už nevrátia, všetko ľutovať a smutne si prezerať vaše fotografie, svoje nešťastie zbytočne prehĺbiš. 

Podobne ako pri jesennej depresii, i tu platí, že najlepšie je sa odreagovať od daného problému. To znamená, tráv veľa času s priateľmi, rodinou, športuj, prihlás sa na jazykový kurz z angličtiny. Vyhýbaj sa spoločným známym s tvojim objektom (aspoň na určitý čas, pretože ti môžu pripomínať toho človeka) a hlavne vyhádž spoločné fotografie, ktoré ťa lákajú spomínať. Rob to, čím si vybiješ zo seba to negatívne. Niekomu pomáha žmoliť pár dní vreckovku, niekomu vyrozprávanie. Musíme si uvedomiť, že každý partner bol nejakým spôsobom pre nás učiteľ a pre niečo sme ho v živote stretli. Preto je pekné, ak si na daného človeka uchováš spomienky, ale iba v zdravej miere, ako napríklad na super spolužiačku zo strednej.

Ak by existovala tabletka proti láske, bola by jednou z najžiadanejších na svete. Každý deň sa tisícky ľudí dávajú dokopy, takisto sa páry rozchádzajú. Každý ma iný čas na zotavenie z tejto choroby, niekomu to trvá týždeň, inému pár mesiacov. Ver, že nič netrvá večne a je to len na tebe, či sa pokúsiš cez to preniesť rýchlejšie alebo s tým plávať na dobu neurčitú. 




utorok 10. septembra 2013

Berieme si študentskú pôžičku

Si študentom VŠ a s financiami ti nevyšlo všetko podľa tvojich predstáv? Pre študentov sú organizované rôzne projekty či zľavy, čo mnohí ocenia. Takisto sa naskytuje i možnosť zapožičania peňazí počas štúdia. Ak sa rozhodneš pre takýto krok, je dobré vedieť o pôžičke pár vecí dopredu, ktoré sú stručne zhrnuté formou otázok v článku.

Aké sú podmienky, aby som získal študentskú pôžičku? 

  1. Si študentom dennej alebo externej formy štúdia na VŠ v ktoromkoľvek stupni (Bc., Mgr., Ing., MUDr., PhD., ...)
  2. Máš trvalý pobyt na Slovensku alebo vlastníš preukaz zahraničného Slováka. 
  3. Si zapísaný do ročníka v akademickom roku (pre tento rok je to 2013/2014)
Koľko peňazí môžem dostať? 

Minimálna výška pôžičky ...................................................................... 500 €
Maximálna výška pôžičky pre študentov I. a II. stupňa VŠ ................... 3.000 €
Maximálna výška pôžičky pre študentov III. stupňa VŠ ........................ 6.000 €

Ako mám postupovať pri podaní prihlášky? 


  1. Stiahni si a vytlač Žiadosť o študentskú pôžičku (môžeš tak urobiť na stránke studentskefinancie.sk)
  2. Zájdi na študijné oddelenie svojej fakulty a nechaj si potvrdiť údaje uvedené v 3 sekcii žiadosti.
  3. K žiadosti pripoj potrebné dokumenty ako prílohy (viď inštrukcie v žiadosti).
  4. Vyplnenú žiadosť spolu s prílohami pošli na adresu fondu najneskôr 28. októbra (žiadosť musí byť doručená do fondu 31. októbra, doručenie bežnej poštovej zásielky trvá dva až tri dni). Adresa fondu je: Fond na podporu vzdelávania, Panenská 29, 81103 Bratislava 1
Je potrebný pri podpísaní zmluvy ručiteľ?

Áno. K podpísaniu zmluvy o pôžičke potrebuješ mať jedného ručiteľa, môže ním byť ktokoľvek, napr. rodič, súrodenec, iný člen rodiny, kamarát... Ručiteľom pôžičky môže byť len osoba s trvalým pobytom na Slovensku a staršia než 18 rokov, ktorá má v čase ručenia pracovný pomer na neurčitý čas alebo iný preukázateľný pravidelný zdroj príjmu (napr. dôchodok).

Dokedy treba podať žiadosť?

Fond prijíma žiadosti do 31. októbra 2013. Po tomto dátume možno o pôžičku požiadať, avšak môže sa stať, že zdroje fondu budú v tej dobe už vyčerpané a pôžičku nezískaš. Peniaze ti budú odoslané začiatkom roku 2014 (prečítaj si postup podania žiadosti nižšie).

Čo sa bude diať, ak skončím bakalársky stupeň?

Po skončení bakalárskeho štúdia je potrebné kontaktovať pracovníkov Fondu na podporu vzdelávania a oznámiť im, či pokračuješ ďalej v štúdiu. Po skončení štúdia na VŠ by si mal totiž začať splácať pôžičku, ak však pokračuješ v štúdiu v magisterskom, alebo inžinierskom stupni, máš nárok na odklad splátok až do skončenia ďalšieho štúdia.

Výhody študentskej pôžičky: 

  1. Počas štúdia na vysokej škole sa pôžička neúročí a ani nespláca.
  2. Vedenie účtu ako aj elektronický výpis účtu sú bezplatné.
  3. Počas trvania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky máš nárok na odklad splátok. Odklad splátok je možný celkovo najviac na 5 rokov. Pôžička sa v tomto čase nespláca.
  4. Pôžička sa úročí sadzbou vo výške 4,5% p.a. (napr. banky požičiavajú bežne až za 8% - 12% p.a.)
  5. Fond poisťuje každého klienta pre prípad trvalého úrazu alebo smrti, čo znamená, že v takýchto prípadoch bude splácanie pôžičky hradené z poistenia. Ty a tvoja rodina bude od splátok oslobodená.
  6. Lehota splatnosti pôžičky je 10 rokov, splácať začínaš až po ukončení VŠ.

Názor dvoch študentov, ktorí si vzali študentskú pôžičku:  


Lukáš:
Prvýkrát o študentskú pôžičku požiadal v prvom ročníku magisterského štúdia. Po oba posledné roky žiadal o najvyššiu sumu 3.000 €. Po škole sa zamestnal a pôžičku začal splácať. Nechcel však výrazne znížiť svoj príjem a tak sa rozhodol pre splátkové obdobie piatich rokov.

Ivana:
Študovala na filozofickej fakulte päť rokov, počas ktorých si každoročne podala žiadosť o pôžičku v hodnote 1.000 €. Po škole otehotnela a nasledujúce tri roky zostala doma na materskej dovolenke. Nakoľko splácanie pôžičky počas materskej dovolenky môže byť odložené, začala Ivana splácať až po jej skončení. Obdobie na materskej dovolenke je bezúročné, takže jej nezvýšilo náklady na úhradu pôžičky. Výška Ivaniných mesačných splátok počas desiatich rokov splácania je taká istá, ako keby pôžičku začala splácať hneď po škole.














pondelok 9. septembra 2013

Fenomén Bratislavčaniek

Klopkanie podpätkov, dlhé vlasy, ktoré už na prvý pohľad prezrádzajú svoju nepravosť, v ruke značková kabelka (žiaden fejk od Vietnamcov) a najnovší Smartfón pri uchu. Detaily ako umelé bosorácke nechty, koketný pohľad či luxus dýchajúci na každom kúsku tela, sa dajú doladiť podľa fantázie pri slove: Bratislavčanka. 
Pred pár rokmi ľudia tancovali na diskotékach na pieseň od slovenského rappera Rytmusa, zlatokopky. Pravdepodobne odtiaľ pochádza predstava o bežnej dievčine z Prešporka. Klip, v ktorom hlavnú úlohu obsadila česká modelka Agáta Hanychová, sa stvárňuje príbeh ženy, z ktorej sa stala zlatokopka, aby si mohla dovoliť vyšší životný štandard. 

Zlatokopky sú vykresľované ako mladé, krásne mrchy, ktoré si dokážu obtočiť okolo prsta hocijakého chlapa s tučným bankovým kontom. Navlas rovnaká bola Agáta v klipe. Tak je vnímavá väčšina bratislavských kočiek. Avšak môžu ich ľudia nazývať zlatokopkami iba na základe jedného klipu?

Dôvodov môže byť viac. Mladé mestské slečny majú iný štýl obliekania, mesto ponúka širšiu paletu módy. Rovné chodníky v pešej zóne im dovoľujú nosiť podpätky, veľa obchodov ponúka rôzne štýly módy a ženy radi experimentujú. Pre niekoho môže byť istý štýl obliekania popudivý, vulgárny. 
S ďalším častým dôvodom, prečo pohŕdať, sa stretávame večer pri televízii. Na obrazovkách vidíme fotomodelky či rôzne účastníčky šou, ktoré sa niekedy neprezentujú dvakrát najlepšie a pochádzajú z hlavného mesta. 
V Bratislave sa premávajú mladučké slečny na veľkých autách a nejeden človek sa sám seba spýta, odkiaľ to auto má. Musí to byť určite zlatokopka. To auto môže pochádzať z jej výplaty (ak sa pýtate, za aký plat si v tak mladom veku môže dovoliť dievča drahé auto, vysvetlenie môže znieť: dievča má mladistvý vzhľad a v skutočnosti má i o desať rokov viac, takže si ho mohla kúpiť sama; druhá alternatíva je, že práca jej zabezpečuje vysoké príjmy, taká je práca modelky, letušky, takisto aj práca zdravotnej sestry v zahraničí a podobne) či ako dar od majetnejších rodičov. 

Ľudia nadobúdajú dojem, že žena je zlatokopkou, ak sa drží ,,žabka" za ruku s ,,dedkom". Takýchto prípadov je za posledné roky veľa, kedy sa jednalo o skutočné zlatokopky, ktorých dočasný partner im vedel zaplatiť jednu dovolenku v Alpách a druhú na Ibize za krátke časové obdobie. Čo však, ak ,,dedko" však nemá peňazí nazvyš? Môže ísť o dievčinu, ktorej imponujú starší muži a nie rovesníci.


Veľa bratislavských dievčat dopláca na fenomén Bratislavčaniek, kedy môžu byť terčom ohovárania alebo nejakého znevýhodnenia v škole či práci. Dokonca sa ju bude štítiť pozvať na rande nejaký chlapec, pretože je z Bratislavy. Ak sa stretnetneš s nejakou bratislavskou slečnou, prv, ako odsúdiš jej tvrdý západoslovenský prízvuk, pokús sa na ňu pozrieť pohľadom individuality a nie pohľadom väčšiny. 

Po stopách Hnedoslovákov


Hnedoslováci sú ľudia, o ktorých sa v našich končinách vedú búrlivé diskusie a sú za posledné obdobie témou číslo jeden. Nech je už tvoj názor na nich akýkoľvek, nikto ti ho vyvrátiť nemôže. Dnes však nebudem rozoberať, či sú to prefíkaní občania Slovenskej republiky alebo že sa neprávom celé etnikum hádže do jedného mechu. Dnes vám priblížim ich kultúru, aby ste ich videli z inej perspektívy.

Pôvod a delenie

Rómovia pochádzajú z Indie, čo dokazuje tmavšia farba pokožky. I keď je objasnený ich pôvod, dôvody, prečo opustili svoju domovinu a začali s kočovným spôsobom života, sú dodnes podložené len hypotetickými domnienkami. Odchod Rómov z Indie sa datuje od 9-10. storočia. 
Transformáciou zadnopodnebnej hlásky d, ktorá nemá v európskych jazykoch obdobu, vysvetľuje lingvistika pôvod ich vlastného pomenovania od indického Dómovia cez Lómovia v oblasti Prednej Ázie na európske Rómovia.    
V súvislosti s menami možno uviesť, že samotní Rómovia sa označujú rôzne. Na Slovensku sú Rómovia zastúpení v najväčšej miere rumungrami, tj. usadlými Rómami najmenej tristo rokov. Rómovia, ktorí na naše územie prišli v 19. storočí z rumunského Valašska a až do roku 1959 kočovali, sa sami nazývajú Vlachi, Vlachika Roma, čiže olašskí Rómovia. Kočovní Rómovia sa špecializovali na niektoré profesie, podľa ktorých dostali bližšie označenie - Lovári (priekupníci s koňmi), Kalderaši (kotlári), Ričkari, Ursari (predvádzači cvičených medveďov, medvediari). Jednotlivé príbuzenské skupiny olašských Rómov na južnom Slovensku (napríklad Bougešti) používajú na ďalšie rozlíšenie vlastné pomenovania (Kurkešti, Bogránešti, Mačkešti, Čurešti a iné).    

Róm či Cigán?

Oslovuje ich každý po svojom, avšak podľa Hnedoslovákov formálnejší a žiadanejší  je prvý termín. Časť Rómov, ktorí sa stotožnili s pomenovaním Cigán, sa nazdáva, že ide o prekladovú formu ich mena alebo ide o asimilovaných Rómov, prevažne z hudobníckych rodín,  žijúcich na južnom Slovensku. Dištancujú sa od nelichotivého slovenského názoru majority na ich celé etnikum. Medzinárodné spoločenstvo tohto etnika sa ohradzuje voči všeobecne rozšírenému nepriaznivému označeniu Cigán, ktoré najmä v slovanských jazykoch nadobudlo negatívny charakter (cigáň, klamár, zlodej). V medzinárodnej Rómskej Únii, založenej v roku 1971, došlo k dohode o spoločnom používaní Rómovia, ktoré začína byť akceptované vo viacerých krajinách Európy. V roku 1990 Ústav Ľ. Štúra zaujal stanovisko k pomenovaniu Róm, ktorým sa označujú i v oficiálnych vládnych a rezortných materiáloch či tlači.

Duchovná kultúra

Nad uchovávaním zvykov, ktoré sa dedili z pokolenia na pokolenie, bdeli ženy, najmä však vážená staršia matka, ktorá rozumela liečeniu, vešteniu i čarovaniu- nazývali ju phuri daj (stará matka). 
V minulosti Rómovia nedbali príliš na sobáše. Mladému páru sa usporiadali pytačky, na ktorých im do spojených dlaní previazanými šatkou vážený muž z osady- čhibalo alebo krstný otec nalial víno. Keď vypil ženích z nevestiných dlaní víno a ona z jeho, boli považovaní za mladomanželov. Veľkú svadbu usporiadali vtedy, keď si našetrili viac peňazí a mali už 1 alebo 2 deti. U Olašškých Rómov sa mladucha kupuje.
Ak niekto v osade zomrel, zavládol veľký smútok. V dome zomrelého zakryli alebo zvesili zrkadlo. Do truhly dali mŕtvemu najkrajšie šaty a pochovali ho s obľúbenými vecami. Od chvíle úmrtia až do pohrebu boli Rómovia pri ňom- cez deň sa modlili pri truhle ženy, v noci ich vystriedali muži. Rómovia sa báli mŕtvych, verili, že mŕtva duša sa môže vrátiť a oznámi to v sne, buchnutím dverí alebo inými viditeľnými znameniami.
Väčšina Rómov na Slovensku sa hlási k rímsko-katolickému vierovyznaniu. Náboženské obrady však navštevujú zriedka, pretože najmä v izolovaných rómskych osadách je sociálna dištancia zo strany domácich tak veľká, že sa neodvažujú navštevovať bohoslužby v kostole, alebo im v tom priamo zabraňujú miestni. V niektorých lokalitách východného Slovenska nesmú napríklad sedieť medzi ,,bielymi", alebo je usporiadaná špeciálna ,nedeľná omša pre Rómov" v sobotu.
Miestom každoročného stretnutia duchovnej kultúry sa pre všetkých Rómov stalo francúzske mesto Les Saintes Maries de la Mer, kam si prichádzajú už od polovice 19. storočia uctiť svoju patrónku-sv. Sáru.

Hnedoslováci za sporákom

Rómska kuchyňa vychádza so skromných a chudobných pomerov. Dnes platí zásada, že každá rómska matka sa snaží návšteve ponúknuť nespočetné množstvo jedla. Pravdepodobne tak nevedomky zaháňajú strach z hladu, ktorého si Rómovia v minulosti užili viac než dosť.
Príprava jedál je nenáročná. Jedlá sú pripravované prevažne z múky, strukovín, mliečnych produktov a údenín. Rómovia nikdy nejedia psy, mačky a kone. Vo svojom náboženstve znamená pre nich kôň súčasť rómskej duše- je to symbol, ktorý predstavuje voľnosť, silu, priateľstvo a pracovnú silu, ktorá zaisťuje obživu.


Ako majú Slováci svoje bryndzové halušky, Rómovia majú svoju goju, ktorej základnou surovinou sú bravčové črevá. Medzi ďalšie populárne jedlá patrí marikľa (placka), pašvare (údené rebrá), kľončka (údené koleno), džatky či kuracie soté známejšie ako cigánska, na ktorej si pochutnávame na vianočných trhoch.   




Rómske remeslá

Starousadlí Rómovia sa venovali tradičným remeslám (kováčstvu, uhliarstvu, košíkarstvu, korytárstvu...) a hudobníctvu. Kováčstvo si priniesli pravdepodobne už z Indie. Ženy tkali úzke, tzv. cigánske tkanice. Rómska hudba na strednom a východnom Slovensku sa stala nositeľkou slovenského hudobného folklóru. Na šľachtických sídlach a v mestách bolo hudobníctvo hlavným zdrojom obživy, na vidieku pomenej. Olaššskí Rómovia sa zaoberali najmä obchodovaním s koňmi a podomovým predajom.

Rómovia a dobrovoľníctvo

Ak máš voľno a chceš podať pomocnú ruku, rôzne komunitné centrá, ktoré majú na starosť rómske deti či združenia, ocenia tvoju pomoc. 
Nedávno sa konal medzinárodný festival Cigánsky bašavel, pri ktorom bolo nedostatok dobrovoľníkov. Prečo sa do podobných projektov nezapojiť? Ak by si rád pomohol a je tam stále to ,,ale sú to Rómovia...", predsudky odlož bokom. Ak si ovplyvnený názormi väčšiny na Rómov, zapoj sa z prostého dôvodu- pomôž deťom prejaviť ich tanečný či spevácky talent. Deti sú naša budúcnosť a mnohé na zlú povesť svojich rodičov neprávom doplácajú. Dá sa pomôcť i finančne, kedy sa mesačne posiela určitá čiastka peňazí, ktorá podporuje študujúce rómske dieťa. Pomôcť môžeš i tak, že staré hračky či oblečenie daruješ rómskej organizácii.
Ak by si si chcel prečítať viac o možnosti pomáhať rómskym deťom, klikni na link nižšie.
/http://www.divemaky.sk/                                                      









nedeľa 8. septembra 2013

Ako rozoznať kreditku od debetky

Častokrát dochádza k zamieňaniu kreditnej a debetnej karty. Aj tebe sa mýlia tieto dva pojmy? Pomocou jednej platíme vlastnými peniazmi, kým pri druhej čerpáme úver. O tom, ako ich jednoducho rozlíšiť, si prečítaj v nasledujúcom článku.



Debetná platobná karta

Pri používaní debetnej karty používaš vlastné peniaze, ktoré máš uložené na účte. Keď nemáš peniaze na účte, nemáš ani ako zaplatiť za služby alebo tovary. Debetné karty sú použiteľné na všetky bežné platby. Banka ti k účtu môže ponúknuť povolené prečerpanie, tzv. kontokorent, čo znamená, že môžeš ísť do mínusu.

Kreditná platobná karta

Slovo „credit“ znamená úver, pôžička. Z toho vyplýva, že kreditná karta je vlastne úverová karta. Zakaždým keď použiješ kreditnú kartu, platíš požičanými peniazmi z banky. Naozaj zakaždým, peniaze od banky si požičiavaš aj vtedy, keď na účte máš tie vlastné. Peniaze na tvojom účte sú nedotknuté. Výhodou kreditných kariet je tzv. bezúročné obdobie, ktoré je väčšinou 30 až 50 dní (závisí od banky v ktorej máš vedený účet). Ak do stanoveného časového limitu požičané peniaze vrátiš, nebudeš banke platiť žiadne úroky. Splácať je možné aj po častiach, v takomto prípade však treba počítať s poplatkami z úrokov. Kreditná karta sa bežne ku študentským účtom neposkytuje.

Pre zhrnutie: Tabuľka

Debetná kartaKreditná karta
Vydávaná k bežnému účtuBez nutnosti založenia bežného účtu, pre kreditnú kartu sa otvára úverový účet
Využívanie vlastných  prostriedkov do výšky disponibilného zostatkuČerpanie prostriedkov do výšky úverového rámca – požičané peniaze od banky
Výhodná pre platby a výbery hotovosti z bankomatovUrčená primárne na platby, výber z bankomatu sa správa ako spotrebný úver, ktorý je okamžite k dispozícii
Nie vždy je možné ňou platiť na interneteMožnosť platiť ňou na internete je vždy



Ideálny manžel? Paul Brockmann

Prototyp ideálneho slovenského manžela znie- aby sa vedel postarať o deti, pomohol mi v domácnosti, zarábal na chlieb a ľúbil ma. Čo ak si nastavíme, slečny, latku vyššie? Ktorá z nás by pohrdla krásnymi šatami a to každý deň? Pani Brockmannová z Nemecka má takýto klenot doma, manžela, ktorý jej za 56 rokov nakúpil 55 tisíc šiat.

Toľko šiat...kam ich tá žena uskladňuje, ako to, že tie šaty jej kupuje manžel a nebehá sama s kreditkou po luxusných butikoch? Paulov dobrý úmysel potešiť manželku, ktorý sa začal ešte pred zasnúbením kúpou desiatich šiat, by sme pokojne mohli nazvať mániou. Krátko po svadbe sa pár presťahoval do Ameriky, kde sa Paulovi začalo viac dariť a tak mohol investovať i do šiat. 

Jeho vášeň k nakupovaniu pre manželku šokovala aj ich dcéru. U dcéry sa nepoprel zdravý sedliacky rozum, keď otcovi navrhla, aby zorganizovali výpredaj všetkých šiat. To, že ešte nespočetne šiat ostalo i po zametaní dlážky tretieho výpredaja, sa dá vyriešiť. Medzi šatami sa určite nájdu i univerzálne kúsky (šaty, ktoré nevyjdú nikdy z módy) a môžu ich dediť ďalšie tri generácie. Druhou, možno lepšou alternatívou, by bol free bazár, čo znamená zadarmo. Ani by sa nenazdali a po šatách by sa len tak zaprášilo. Nevýhodou však je, že by z toho nemali finančný zisk, ba možno mali, televízny štáb by ich pozval na obrazovky, začo by dostali zaplatené.



U Paula prevládal názor, že nakupovanie je vášeň. Za toľké peniaze, ktoré minul, by ho zrejme nik nepochválil a rodina mala s vyhľadaním odborníka k takémuto druhu mánii zasahovať skôr. Alebo by ste si nechali dámy, ruky založené v lone? Paul by vám spokojne nakupoval a vám by sa nikdy nestal módny prešľap, že na jednu párty by ste prišli dvakrát v rovnakých šatách :-).



Septembrové recenzie

Ironický Matkin, pokračovanie slávnej rozprávky či starnutie Benjamina naruby

1. Kniha: Matkin- Nie na ústa


Ironický, ba až odmeraný človek, ktorý rozpráva svoj príbeh. Zaujímavý je jeho zdroj obživy, nepracuje ani ako necitlivý zubár či právnik, ktorý ide cez mŕtvoly. Väčšinu dňa presedí za počítačom a peniaze sa mu len tak hrnú. Čo robí, nabúrava sa do kont bánk, či má prácu z domu? Píše ľuďom statusy, predslovy, prípadne vám zbalí dievča cez monitor na počkanie. Kontakt naňho priamo v knihe.

2. Film: Janko a Marienka- Lovci čarodejníc

...po hodení zlej bosorky do pece sa Janko a Marienka rozbehli preč z medovníkovej chalúpky a nakoniec sa dostali šťastne domov. Nie je to tak. Janko a Marienka sa po zbavení ich prvej čarodejnice rozhodli ľuďom pomáhať v boji proti nim a stali sa z nich celebrity. Po niekoľkých rokoch sú povolaní starostom do mesta Augsburg, aby pomohli otcom a matkám vypátrať ich deti, ktorých záhadne mizne čoraz viac...

3. Film: Podivuhodný prípad Benjamina Buttona

Svoj život žije proti smeru hodinových ručičiek. Narodil sa ako dieťa, ktoré bolo odvrhnuté pre jeho vráskavú tvár a položené pred náhodné dvere. Ujala sa ho Černoška, ktorá vlastné dieťa v tej dobe mať nemohla. Pozorujeme Benjaminov neobyčajný život, kedy sa z prihrbeného dieťaťa, ktoré sa ledva udrží na nohách, stáva pohľadný mladý muž, ktorého priateľka začína kvôli starnutiu nosiť silnejšie dioptrie, pokým Benjamin je každým dňom mladší a mladší...




Stretnutie Čecha a Poľky= lovestory?

Na svete je toľko internacionálnych priateľstiev, partnerstiev či sietí rodinných príslušníkov, že nad ich komplikovanosťou a pestrosťou by nám akiste padla sánka. Dnes však nepôjdem s písaním ku desaťčlennej africkej rodine či vzťahu na diaľku tisíc míľ. Zameriam sa na krátku návštevu dvadsaťjeden ročnej Poľky u našich susedov, ktorej príchod nevyvolal aplaus.  

Na fotke sa javí ako sympatická slečna, ktorá má rovnaké záujmy ako jej  rovesníci. Teda, rovnaké záľuby to môžu byť, ibaže sa odlišuje od ostatných svojim snom. Chce mať sexuálny styk so 100 000 mužmi, z toho si už môže odpočítať v zápisníku mínus šesťsto. Čo poviete, šikovná, všakže? Vymyká sa priemeru, v ktorom spadá na jednu ženu približne jedenásť sexuálnych partnerov za život. Ibaže Ania je ambiciózna mladá žena, karieristka v sexe, ktorá sa ženie vpred za svojím snom, ako sa ty ženieš napríklad za víziou byť úspešný. Naposledy si zobrala na mušku Prahu.

Pre dámy popudivé, pre mužov... výsmech či zábavne strávený večer? Vzhľadom na to, že stretnutia s poľskou celebritou sa zúčastnili dvaja muži, z toho jednému za posedenie zaplatili, aby mohli spomenúť novinári v článku aspoň dve prítomné osoby včetne Anie (jeden muž by vyzeral zúfalo, dvaja muži dodávajú na fotkách z večera pôsobivejšiu atmosféru), nedopadol najlepšie. Z veľkej párty bolo fiasko. Avšak každý si prišiel na svoje- čitatelia sa bavili, novinári dostali za reportáž pochvalu od šéfa, dvaja muži si užívali svojich päť minút slávy. I Ania si odpočítala z čísla so šiestimi nulami dvoch chlapov, i keď rátala minimálne s dvojnásobným počtom. 
Kufre balila zrejme nie najspokojnejšia ale žena s jej ambíciami sa zaiste tak ľahko nevzdá. Nám neostáva nič iné, len jej zaželať veľa šťastia pri návšteve inej metropoly a snáď jej srdce nepodľahlo-ako sa filozofuje vo výroku: ,,Ženy jsou všeho schopné. Jsou schopné se dokonce zamilovat do svých mužů. (Mór Jókai)" Čechovi, pretože jej posteľová povesť  by bola ohrozená :-).

sobota 7. septembra 2013

Prvý týždeň: Dni lenivých krokov alebo ako sa vyhnúť jesennej depresii



A máme to tu. September prišiel rýchlo, nečakane, nechcene. Najmä tí naši najmladší si sťažujú na vrúcnu náruč školy, ktorá ich druhého septembra vítala. Pracovná sila našej republiky pracovala i počas letných prázdnin, za čo si zaslúžia pochvalu. Určite by mali radšej i oni voľno, no pri myslení na ich finančnú stránku sa pousmejú a mávnu rukou, že veru oni majú školské časy už za sebou. Nemá to nevýhodu len v tom, že nemáte voľno počas júla a augusta, ale i v tom, že v autobuse budete mať menšiu šancu si uchytiť útulné miestečko na sedenie, pretože počet spolucestujúcich sa zvýši-začnú  cestovať i školáci. 

Jeseň so sebou prináša okrem začínajúcej školskej dochádzky, farebných listov a veľa štátnych sviatkov (ktoré značia: hurá, môžem si ráno dlhšie pospať!), i akúsi horšiu náladu.
Nemusíš si myslieť, že si divný, ak si akýsi malátnejší, smutnejší či sa musíš do všetkého tlačiť. Jedná sa o jesennú depresiu, ktorej sa nevyhne veľa ľudí. Telo sa vyrovnáva s prichádzajúcim horším a sychravejším obdobím po svojom, navyše sa musí nastaviť i na zimný čas z letného.

A ako depresiu poraziť?
Ber motyku s vedrom a hor sa vykopávať zemiaky na záhradu :-). Nie, nežartujem. Na depresiu pomáha dostatočný pohyb, čiže sa venuj svojim hobby, športovaniu. 
Nos pastelové farby- naozaj to má účinok. Pri pohľade do zrkadla na seba v oranžovom svetri sa usmej a hlavne sa neuchýľ ku tomu, že budeš myslieť na smutné veci. Takže Titanic, časopisy s nešťastnými životnými osudmi a melancholické udalosti z tvojho života vypusti :-). 
Pomáha takisto akčnosť- naplánuj si aktivity na celý deň, aby si neustále niečo robil a zamestnával svoju myseľ. 

Jesenná depresia prichádza priemerne v októbri, je dobré byť na ňu pripravený. 
P.S: Oranžová farba vyžaruje pozitívne naladanie, uvidíš tie úsmevy a pohodu, ktorú budú mať s tebou ostatní. Podobné platí aj pre iné odtiene dúhy :-)

piatok 6. septembra 2013

Otvororenie jedného blogu v roku 2013/2014


Dovoľte mi privítať Vás na otvorení tohto blogu a zároveň Vám zablahoželať, pretože ste prvým čitateľom. 
Keďže neťahám na päťdesiaty rok, môžeme si tykať? :-) Cítim sa zvláštne, ak by som mala svojim čitateľom písať články a vykať im, keď viem, že nie sme v žiadnom formálnom zväzku.

Asi si kladiete otázku, kto som, prečo vznikol tento blog, o čom bude.
Vznikol zo zámeru uverejňovať moje výtvory, čo som napísala svojimi prstami s nemodernou krátkou prírodnou manikúrou alebo ešte len vznikajú v mojej hlave. Píšem prevažne úvahy na nejaké témy, ktoré ma zaujali, napríklad naposledy som stvorila článok o tom, prečo začať cvičiť. Inšpirovali ma ku tomu blízki ľudia, ktorí radšej použijú výhovorku ako si išli zabehať. Ako tínedžerka som písala aj asi tridsať stranový príbeh o nešťastne zamilovanej dranejke Izolde, ktorá hľadala svojho Tristana (postava je z hry World of Warcraft, ak ju nepoznáte, ani si ju radšej negooglite, je to veľká závislosť :-) ).  
Blog by mal byť zameraný všeobecne- praktické rady, recenzie (možno na filmy, čo TVmaniaci dúfam ocenia), takisto však články na problematické a vážne témy ako je napríklad novodobé otroctvo, moje názory a postrehy.

Veľmi som sa snažila blog na niečo zamerať-cestovanie, šport, jedlo, krása... avšak nenašla som tú oblasť, ktorá by u mňa prevažovala. Pretože som obyčajné dievča, ktorému prihorí na sporáku i granadír, je rado, ak sa dokáže samo učesaťa ostatní sa jej nezľaknú a najďalej cestovalo na rodinnú dovolenku do Turecka, kde jej čašník uveril, že má dvanásť rokov (vtedy mala reálne 18:-)

Ak Vás, pardon Teba, zaujal úvodný a nudný predslov a máš chuť si prečítať aj ďalšie-už k nejakej téme, článok, určite si klikni na blog aj zajtra !:-)