Pôvod znamení zverokruhu

Niekto na ne verí, iný im neprikladá dôležitý význam. Reč je o znamení v zverokruhu, ktorých je celkovo dvanásť. Každé z nich disponuje určitou charakteristikou. O tom, ako vznikli, sa rozprávajú rôzne príbehy a majú pôvod v mytológii. Ako vzniklo to tvoje?

BARAN

sa pokúšal zachrániť deti orchomenského kráľa Athama pred smrťou. Kráľa totiž bohovia prinútili, aby sa oženil s Nefelou, ktorú si obľúbila samotná Héra. Treba povedať, že o ňu príliš nestál, ale manželské povinnosti si plnil, čoho dôkazom bolo narodenie syna Frixa a dcéry Helle. Po niekoľkých rokoch sa ale zamiloval do krásnej Ino a mal deti aj s ňou. Tá sa však rozhodla, že na trón musí zasadnúť jej syn a zosnovala intrigu: Podplatila slúžky, aby upražili zrno určené na sejbu, v dôsledku čoho bola neúroda.

Athamas sa bol pýtať v delfskej veštiarni, akú obeť žiadajú bohovia za zažehnanie neúrody, ale Ino podplatila aj poslov, a tí povedali kráľovi, že musí obetovať prvorodeného syna Frixa. Athamus tomu nebol nadšený, ale vôľu bohov hodlal splniť. Zeus však videl túto nespravodlivosť a poslal svojho okrídleného zlatého barana, aby obidve deti zachránil. Zviera sa objavilo včas a spolu s deťmi letelo smerom ku Kolchide.

Keď leteli nad morom, Helle spadla do mora do úžiny medzi Európu a Áziu, ktorá sa dodnes nazýva Hellespont. Frixos sa šťastne dostal do Kolchidy, kde barana obetoval Diovi. Baranove zlaté rúno zostalo v Kolchide a pre neho sa tam vrátil Iásón na čele Argonautov. Nesmrteľného barana však Zeus umiestnil na nebesá, kde sa pasie vedľa Pegasa.

BÝK

je podoba samotného Dia, ktorý na seba vzal túto podobu, aby mohol uniesť krásnu Európu. Uvidel ju ako sa hrá s priateľkami na morskom brehu a zamiloval sa do nej na prvý pohľad. Premenil sa teda na býka so zlatými rohmi a s bielou srsťou, prišiel k Európe, dal sa od nej hladkať a láskať a nakoniec si pred ňu kľakol a ona na neho nasadla.

Býk sa potom vrhol do morských vĺn a zastavil sa až na Kréte. Tam na seba vzal svoju obvyklú podobu a vyznal preľaknutému dievčaťu svoje city. Z lásky boha a pozemského dievčaťa sa narodili traja synovia - Mínós, Radamantés a Sarpedón. Súhvezdie Býka umiestnil Zeus na nebi, aby si pri každom pohľade na neho spomenul na svoju lásku.

BLÍŽENCI

sú Kastor a Pollux, synovia Ledy, ktorá bola ženou spartského kráľa Tyndarea. Tá mala šťastie, že sa zapáčila  Diovi, a smolu - pretože jeho lásku odmietla. Kráľ bohov, ktorý bol dosť ješitný a porážku znášal zle, na seba vzal podobu labute a prekvapil ju, keď sa kúpala v rieke Eurotas. Za deväť mesiacov Leda síce neporodila, ale zniesla obrovské vajce, z ktorého sa vyliahli štyri deti.

Dve z nich - Pollux a Helena - boli deťmi Dia, ďalší dvaja - Kastor  a Klytaimestra boli jej skutočného manžela. Obidvaja bratia sa vzájomne milovali a boli nerozluční. Z Polluxa vyrástol skvelý boxer, z Kastora sa stal vynikajúci vojak a krotiteľ divých koní. Preslávili sa zvlášť na mori, kde bojovali s pirátmi. (Gréci často umiestňovali ich podobu na lodiach ako ochrancov a verili, že pokiaľ sa počas búrky na lanách objavia svetielka - oheň sv. Eliáša - vedľa seba, znamená to, že Kastor a Polux túto loď ochraňujú).

Bohužiaľ z obidvoch bratov bol nesmrteľný len Diov syn a tak sa stalo, že jedného dňa Kastor zahynul. Pollux prehovoril Dia, aby mu dovolil navštíviť brata v kráľovstve zosnulých a od tej doby pravidelne trávil čas v Hádu. Nakoniec otec, ktorý bol dojatý jeho smútkom, obidvoch premiestnil na nebesá ako súhvezdie Blížencov.

RAK

bol spojencom bohyne Héry, ktorej mal pomôcť pri zabití Hérakla. Héra, ktorá bola Diovou ženou, nenávidela nemanželské deti svojho muža. Zvlášť neznášala jeho obľúbenca Hérakla a snažila sa ho za každú cenu zničiť. Preto začala cvičiť Hydru - obrovského psa s deviatimi jedovatými hlavami. Keď ho potom v Lerne vypustila, začal pustošiť celé okolie a zabíjať zvieratá aj ľudí.

Obyvatelia mesta poprosili Hérakla o pomoc a ten sa pustil do boja, ktorý bol od začiatku beznádejný. Keď totiž potvore zoťal jednu hlavu, okamžite jej vyrástlo niekoľko nových. Až potom ho napadlo, aby miesto po každej hlave vypálil rozžeraveným železom, sa začalo víťazstvo nakláňať na jeho stranu. Potom poslala Héra Raka, aby Hydre pomohol.

Zahryzol sa klepetami do hrdinovej nohy, ale ten jediným seknutím rozbil jeho pancier a následne pripravil Hydru o poslednú hlavu. 

Bohyňa, ktorá chcela svojich spojencov utešiť, ich za odmenu oboch umiestnila na nebesá.

LEV

bol kedysi Hériným obľúbencom, ktorého chovala na mesiaci. Raz ho ale zabudla nakŕmiť a hladné zviera napadlo koňa, ktorý ťahal voz bohyne mesiaca Selén. Tá sa nahnevala a zhodila ho na zem, kde spadol blízko mesta Némea. Tu sa z neho rázom stal postrach celého okolia, pretože začal okamžite požierať nielen dobytok, ale aj ľudí.

Obyvatelia mesta požiadali Hérakla o pomoc a ten beštiu uškrtil holými rukami. Kto ale leva preniesol na nebesá, nie je jasné. Jedni vravia, že ho tam umiestnila Héra, aby bol medzi hviezdami voľný, iní zas, že to bol Zeus, ktorý si tak chcel pripomenúť hrdinský čin svojho milovaného syna.

PANNA

sa jediná dostala na oblohu z vlastnej vôle. Kedysi bola bohyňou spravodlivosti a jednou z troch Hór, čo boli dcéry Dia a Themidy. V Zlatom veku, keď na zemi panovala večná jar, v potokoch tieklo mlieko a sladký nektár, a živé bytosti si navzájom neubližovali, žila na zemi. Keď ale spolu s vekom Strieborným a Bronzovým vstúpili medzi ľudí spory a hnev, odišla radšej medzi hviezdy, kde vytvorila súhvezdie Panny.

VÁHY

boli atribútom bohyne spravodlivosti Themis. Na nebi sú ako varovanie ľudstva pred hnevom bohov. Pred dávnymi rokmi to totiž na zemi vyzeralo strašne - ľudia páchali čím ďalej viac zločinov, zabúdali, čo je to láskavosť, milosrdenstvo a vzájomná úcta. Videl to Zeus a stále častejšie premýšľal o tom, že svet od tejto skazy očistí. Nakoniec poslal na zem strašnú potopu. V tej chvíli do celej záležitosti vstúpila Themida.

Na svojej váhe odvážila skutky všetkých - na pravej miske dobré, na ľavej, zlé, a našla dvoch ľudí - Deukalióna a Pyrrhu, ktorí mali pravú misku ťažšiu. Pred nebezpečím ich zachránila tým, že im prikázala, aby si postavili loď. Keď voda opadla a oni vyšli na suchú zem, znovu sa im zjavila a nakázala, aby si zahalili hlavy a hádzali za seba kosti svojej matky. Pochopili, že sa jedná o kosti matky Zem, pozbierali kamene, ktoré ležali na brehu a hádzali ich za seba.

Z kameňov, ktoré hodil Deukalión, vznikli muži, z tých, ktoré hodila Pyrrha, ženy. Diovi sa síce príliš nepáčilo, že Themis zachránila ľudstvo, ale musel sa s tým zmieriť. Požiadal ale, aby Themis dala svoje váhy na nebesá, kde nám majú pripomínať, že existujeme len kvôli dvojici spravodlivých.

ŠKORPIÓN

sa na nebi objavil vďaka lovcovi Oriónovi. Kedysi dávno jeden pracovitý, ale chudobný roľník prijal pod svoju strechu Dia a Héru, aj keď ho ani nenapadlo, že sú to bohovia. Tí mu za to sľúbili, že mu splnia jeho prianie a že bude mať syna. Tak sa zrodil Orión, z ktorého vyrástol výnimočný lovec. Zapáčil sa dokonca aj Artemis, bohyni lovu, ktorá ho pozvala na spoločný lov. Brat Apollo, ktorý na ňu žiarlil, nahovoril matke Zem, že Orión chce zabiť všetky zvieratá, aby sa Artemide zapáčil. Zem, ktorú nenapadlo, že ide o klamstvo, vyslala obrovského škorpióna, aby zabránila masakru. Orión skúšal s ním bojovať, ale škorpión ho smrteľne zranil. Smutná Artemis ho umiestnila medzi hviezdy, čím mu dala nesmrteľnosť, ale zároveň sa jej tým stal nedostupným, a preto navždy zostala pannou. Pomstychtivá Matka Zem okamžite poslala za Oriónom Škorpióna. A tak zostali na nebi obidvaja: Lovec, ktorý uteká pred jedovatým nepriateľom.

STRELEC

má podobu kentaura - napol koňa a napol človeka. Kráľom kentaurov bol kedysi Chirón, ktorý bol vychovávateľom a učiteľom mnohých významných hrdinov - medzi inými Iásóna, Achilla a Asklépia. Zvlášť vďačný bol Héraklovi, ktorý zachránil jeho syna.

Keď bol hrdina po smrti umiestnený na nebesá, každý večer ho zdravil. Jednu noc si však všimol, že nové súhvezdie Škorpióna Hérakla ohrozuje. Poprosil preto Dia, aby za Škorpióna umiestnil kentaura s lukom. Od tej doby ide Strelec za Škorpiónom a keby jedovaté zviera zaútočilo na hrdinu, zasiahne.

KOZOROŽEC

behal kedysi po zemi ako Pán, ktorý sa staral o pastiera a bol postrachom nýmf, ku ktorým sa pri každej príležitosti snažil priskočiť. Krásou neoplýval, pretože sa podobal capovi, a nie je teda div, že keď ho nymfy počuli, dávali sa pred ním na panický útek. Ale aj Pán musel raz utekať pred titanmi. Vrhol sa do Nílu a rýchlo sa premenil v rybu. Premena sa mu ale podarila len na pol. Bol by sa býval utopil, ale Zeus, ktorý mu vždy prejavoval sympatie, ho preniesol na oblohu, kde toto zábavné stvorenie - napol koza a napol ryba - zostalo až doteraz.

VODNÁR

je Ganymédés, syn kráľa Tróa (od neho pochádza názov mesta Trója). Bol to najkrajší mladík na zemi. Okúzlil Eos a tá ho pozvala na Olymp. Krásavec sa ale zapáčil aj Diovi, a ten začal s Eos súperiť o jeho priazeň. Sľúbil mu nesmrteľnosť a večnú mladosť. Ganymédés sa stal Diovým čašníkom a chodieval s ním aj na cesty, ktoré podnikali na chrbte orla.

Svoju lásku Ganymédovi prejavovala aj Eos, na čo Zeus reagoval záchvatmi žiarlivosti. Závistlivá Héra sa tiež snažila, aby sa Ganymédés dostal z Olympu a preto ho Zeus umiestnil medzi hviezdy, kde ho  nikto nemôže ani zviesť ani napadnúť, a dal mu meno Vodnár.

RYBY

vďačia za svoj pobyt na nebesiach malému Érótovi. Bôžik často trápil bohov aj ľudí tým, že ich zraňoval svojimi zlatými alebo železnými strelami, pričom zlaté strely vyvolali lásku a železné nenávisť. Raz však aj on prestrelil. Spôsobil totiž, že sa netvor Týfón zamiloval do krásnej nymfy, ktorá ale k nemu cítila nenávisť tak veľkú, že sa rozhodla, že radšej skočí zo skaly, než by mu mala podľahnúť.

Rozhnevaný obor sa chcel pomstiť a hľadal Éróta po celej zemi, až ho našiel s matkou Afroditou na brehu Eufratu. Vystrašená bohyňa zmenila seba aj syna na ryby a obaja skočili do rieky, čím sa zachránili. Potom poprosila Dia, aby umiestnil podobu Rýb medzi hviezdy, a Érótovi prikázala, aby sa zakaždým, keď bude mať chuť niekoho provokovať, pozrel na nebesá.