Vydáš sa a basta!

Poznáte tie reči o svadbe z úst nejakej staršej tety, či dokonca rodičov? Vety typu ,,si súca na vydaj", ,,chceli by sme sa dočkať už vnúčaťa", ,,kedy nám prídeš predstaviť nejakého kamaráta?" sú na dennom poriadku v mnohých domácnostiach.

Ak človek nadobudol určitý vek a má zázemie (mnohí ho nemajú, bývajú napríklad stále s rodičmi a i tak sa s touto otázkou stretávajú), je viac než pravdepodobné, že okolie sa nenápadne začína vypytovať i na ľúbostný život. Neodmysliteľnou tradíciou na slovenských dedinách je i podnes svadba, čiže tam sa s otázkami o svadbe mladí stretávajú častejšie. Dedina má akoby svoje nezávislé centrum, kde každý o každom vie a je zvedavejší ako vajce, ktoré išlo na vandrovku objavovať svet, čo je všeobecne rozšírený fakt. Takže ak ste z mesta, máte menšie nešťastie v nešťastnej otázke, ako tí, ktorí bývajú v domoch obklopení prírodou. A prečo nazývam túto otázku nešťastnou? Pre slobodných ľudí ide o otázku frustrujúcu.

Dnešní mladí slobodní ľudia majú iné predstavy o živote ako minulé generácie. V minulosti bolo alfou a omegou vstúpiť do partnerského zväzku a v čo najkratšom čase mať prvé dieťa. Touto, dnes už neprvoradou životnou hodnotou žijú i tí starší obyvatelia, najmä na spomínaných dedinách, z čoho logicky vyplýva, že takéto otázky nám budú kladené, hoci len od susedy odvedľa (nepodceňujem v tomto článku dediny, iba poukazujem na to, že tam slobodní ľudia musia čeliť takýmto otázkam viac). Stále sa však nájdu páry, pre ktoré je dôležité mať zväzok v mladom veku (napríklad kvôli bývaniu, dvom sa spolunažíva lepšie; chcú si založiť najprv rodinu; sú to dlhodobí partneri, i keď spadajú do kategórie mladí a svadbou si dokážu vzájomné city, rodinné tradície atď.).

Z roka na rok si manželský sľub vymení menej párov, pretože preferujú spolunažívanie bez svadby. Argumentujú tým, že na dokázanie lásky nepotrebujú papier a dá sa nažívať či mať rodinu i tak, ,,na voľno". Túto myšlienku zastávajú najmä mladšie ročníky. Hoci je pre nich dôležité zakladanie rodiny, chcú si najprv vytvoriť vhodné podmienky a až tak začínajú pomýšľať na ďalší krok. Niektorým tento krok trvá i do tridsiatky, čo nevedia prekusnúť rodičia. Začína ich strašiť predstava, že nebudú môcť kočíkovať roztomilé vnúča a preto sa začínajú vypytovať. Dnešní rodičia sú však chápavejší a na svoje deti v tomto smere netlačia toľko, ako sa tlačilo na vašich rodičov.

Muži sa ženia starší, u žien je to prísnejšie. Ak má žena tridsať, okolie sa nazdáva, že jej biologické hodiny tykajú ostošesť a musí sa rýchlo vydať, inak ich rod vymrie a predkovia sa budú v hrobe obracať.

Ak ste matkou/tou zvedavou tetou, ušetrite danú osobu týchto otázok. Pôsobí to nepríjemne, nenáražajte na svadbu a nechajte svoje dieťa, aby si zariadilo osobný život, ako uzná za vhodné.

Ak ste ,,obeťou" týchto otázok, pokúste sa vysvetliť jasne okoliu, čo od života v tomto smere očakávate a či vôbec pomýšľate na svadbu. Ak sa raz postavíte voči tejto otázke a preberiete to s rodinou, mali by vás podporiť a nepríjemné podpichovanie si odpustiť. 

Ak sa s rodinou bavíte a neustále do vás vyrývajú, usmejte sa a povedzte, že svadbu chcete mať na Hawaiských ostrovoch v päť hviezdičkovom hoteli a uskutoční sa len vtedy, keď vám ju preplatia :-)